.víkend v Big Apple

Autor: denisa babics | 1.5.2012 o 17:17 | (upravené 1.5.2012 o 21:00) Karma článku: 5,10 | Prečítané:  870x

tento post píšem priamo z nesmrteľnej filmovej kulisy, miesta, pojmu ... z New Yorku! v Amerike som už dobrých párkrát bola, ale na návštevu New Yorku som si musela počkať na moje tridsi.... ehm, ehm (niečo ma dráždi v krku) narodeniny! NYC je fantastické miesto! newyorské letisko JFK je samostatný kolos, fungujúci svojím každodenným stereotypom. prešli sme nekonečnými kontrolami, ktoré sa začali vlastne už na lietadle, keď som vypĺňala dôležité doklady s otázkami ako  "prevážate biologické zbrane?" "máte v úmysle spáchať teroristický útok?"   z tohto uhla som sa na vec nikdy nepozerala, ale zamyslela som sa, koľko odvahy a charakteru predsa len taký terorista musí mať, keď sa pozerá priamo do očí prísnej kontrole v uniforme a zaškrtne kolonku yes.

© www.babicsdenisa.com/blog© www.babicsdenisa.com/blogbabics denisa

 

*TENTO POST AJ S FOTKAMI SI MOZETE PRECITAT A POZRIET NA WWW.BABICSDENISA.COM/BLOG :)

hotel sme si rezervovali v Manhattane, niekoľko blokov od Central parku a mýtického Times Squeru. NYC ma za pár hodín úplne pohltil so svojimi podmanivými mrakodrapmi, horčicovo-žltými taxíkmi, ponáhľajúcimi sa ľudmi rôznej viery, farby, národnosti (s nezbytným papierovým pohárom kávy v ruke, ktorý som si, mimochodom, aj ja hneď zaobstarala ako doplnok newyorkčanky).

The Metropolitan Museum of Art som chcela zúfale vidieť odkedy som videla film Aféra Thomasa Crowna. viem, znie to tak blondínsky. ale tá budova ma fascinovala a dodatočne píšem, nesklamala. stihla som impresionistov Manet, Monet, Renoir, Gauguin, lebo celé múzeum sa proste za deň prejsť nedá. next time.

umenie pre deti; zachytila som, ako sa prednášajúca pýtala detí, či sa im prednáška páčila, na čo jedno milé dieťa odpovedalo pekným americkým prízvukom nooo! úprimnosť nadovšetko.

do Soha sme prešli z Greenwich Villagu popri známom oblúku zo seriálu Friends na Washington Square, kde sme si dali vynikajúcu japonskú večeru.

kto nevidel predstavenie na Broadwayi, nebol v New Yorku! z upútaviek som si vybrala Spider Mana, ale nedostali sme lístky, takže sme si pozreli Mamma Mia! teda, Američania vedia, ako robiť show s veľkým S. na konci predstavenia sme sa s Enricom nechali hudbou uniesť, už sme stáli, tlieskali do rytmu a tancovali. teda aspoň ja, Enrica som musela donútiť, ale mám na to svoje metódy.

po predstavení sme šli k Ellen’s  Stardust Diner. je to miesto na Broadwayi, ktoré mňa aj Enrica super doladilo. obsluhujíci sú mladí umelci, ktorí vám medzi hamburgermi a hranolkami prednesú kusy z aktuálnych broadwayských predstavení. super zábava! a excelentné hamburgery. zúfalo som sa snažila zapamätať si tváre umelcov; možno niektorého z nich za pár rokov uvidím zo svojej obývačky hrať vedľa Meryl Streep! good luck!

v sobotu ráno sme si na raňajky zašli do West Villagu do Le Pain Quotidien na križovatke Hudson streetu a Perry streetu. z Manhattanu sme prešli Brooklinským mostom na druhú stranu East Riveru do Brooklynu. tam sme sa trajektom vrátili vedľa sochy Slobody späť do Manhattanu. nedalo mi nemyslieť na milióny emigrantov, ktorí sem prichádzali za lepším životom, s vedomím, že svoju rodnú zem už pravdepodobne nikdy neuvidia... a veľmi skoro zistili, že ten lepší život im tu nikto nedaruje, že si to budú musieť tvrdo vydrhnúť!

jedna z vecí, ktorá ma straaašne bavila v NYC bola privolávať taxík. postavila som sa na kraj ulice, zdvihla ruku a hop hop taxík už aj stál pri mne. previezli sme sa do štvrte Soho a prešli sme pešo k NoLita, zastavovali sme sa v malých butikoch, nakupovali. obed sme si dali v Snacku na Thompson streete v Soho, maličkej gréckej oáze.

jeden štýlový komplet z ľanu som našla pre Alexa na Thompson streete v obchode Bundle.

Empire State Building Observatory mi umožnilo vidieť NYC z vtáčej perspektívy. a tento všeobjímajúci, majestátny pohľad z 86. poschodia vyvolal vo mne silné emócie. niečo ako mať na dlani svet. alebo aspoň NYC.

Rockefeller center

Central Park life je ešte zelenší, ako som si ho predstavovala. ako som sa po ňom prechádzala, mala som sto chutí nahodiť jogging úbor a ísť si zabehať. a potom pod niektorou magnóliou precvičovať t’ai chi. to aby som sa naturalizovala.

na Ground Zero som išla z povrchnej zvedavosti a vracala som sa hlboko dojatá. ešte po desiatich rokoch newyorkčania upratujú a budujú toto miesto po tragédii. ako som prechádzala popri jednej z dvoch vaní-pomníkov, môj pohľad sa uprel na zrelú ženu. stála pri mene, dotýkala sa ho nežne a plakala. okamžite sa mi vhrnuli slzy do očí a v srdci som zacítila úzkosť a túžbu tú neznámu ženu objať. koho tu táto žena stratila? brata, dcéru, syna, manžela či dobrého kamaráta? z ktorého daľekého kúta sveta sem cestovala? podarilo sa jej prísť po toľkých rokoch prvýkrát na miesto, kde stratila evidentne niekoho pre ňu veľmi dôležitého?

budova Freedom Toweru, ako odpovedˇ na 9/11

katedrála Sv. Patrika

New York, ktorý sa páči mne, je ten okolo West Villagu a Greenwich Villagu. to sú tie nízke domy s typickým požiarnými rebríkmi a radami stromov pred nimi. tie ulice Tribecy a jej malé chutné lokály, kde nájsť vynikajúce sandwiche s jahniacím mäsom, vďaka čomu je sandwich taký šťavnatý. to sú umelci okolo Washington Squaru. tie malé nezávislé kníhkupectvá alebo obchody s hudbou.

táto cesta bola pre mňa udalosťou roka. naplnenie jednej cestovateľskej méty. miesto, ktoré som chcela vidieť a z ktorého som sa veľa naučila.

a určite sa skoro vrátim, aj s Alexom :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?